Źijeme v jednom z bytíkov vo viacposchodovom obytnom dome, ktorý poskytuje prístrešie množstvu rodín zo strednej triedy. Avšak členovia rodu mačky domácej, ktoré priľnuli k našemu príbytku prevyšujú počtom členov rodu homo sapiens. Dôvodom je to, že títo štvornožci s vysúvateľnými pazúrmi, ktorí sa môžu chváliť príbuzenstvom s levmi, tigrami, rysmi a ocelotmi, nevzbudzujú u nás strach. Zvyšujúca sa mačacia populácia s deviatimi životmi vo svojich pazúroch sa týka všetkých, no mnohým poskytuje komické chvíľky.
Tieto mačky v našej ulici majú svoje vlastné prísne ohraničenia uzemí. Lapači myší na prízemí, prvom a druhom poschodí strážia svoje podlažia s výminkou hladových výprav do kuchýň oproti kontrolným líniám. Terasa je rezervovaná výlučne pre mačiatka a príležitostne pre aristokratov z voľakedajších siamčských mačiek na účely olizovania tela a slnenia sa. Niektoré kocúre objavili zákutia, kde môžu priasť a spať v miestach, kde nie je pre ne priestor, napríklad u strážnika, kde sa nachádza chudák chytená mačka. Boh požehnal tieto mačky dvoma hlasovými kanálmi, jeden je na pradenie a druhý na mňaukanie a zopár mačacích soprán budí zo spánku obyvateľov v blízkom okolí svojími nočnými orchestrálkami pri špeciálnych príležitostiach.
Niektorí obyvatelia, ktorí by chceli mačku čistú ako kocúr v čižmách sú šokovaní, keď tieto šedé mačky roznášajú špinu. Militanti spomedzi obyvateľov cítia, že tieto mačky by mali byť vyhnané s bičom. Ale holuby váhajú čakajúc na to, ktorým smerom mačky skočia. Netušíme, kto sa obetuje v prospech celku!